Urzd Rady Ministrw RS Ministerstwo Spraw Zagranicznych RS slovenska verzia


Wyszukiwarka

PDF Drukuj Email

Jn Jessenius

(27. 12. 1566 ? 21. 6. 1621)

lekr, filozof

Znmy humanistick lekr afilozof Jn Jessenius mal dve vek tby ? chcel sa sta dvornm lekrom cisra aprofesorom na univerzite. Doba, vktorej il, mu bola nevemi naklonen. enatch nebrali za profesorov na prask univerzitu, uprednostovali slobodnch profesorov alebo vdovcov, aby mui neboli vniom ovplyvovan enami. Aaj na cisrsky dvor si musel poka. Napokon sa mu sny predsa len splnili ajeho meno sa navdy zapsalo do eurpskej histrie, spja sa sdejinami Slovenska islvnej praskej alma mater.

Korene vznamnho vedca afilozofa ved toti na Slovensko. Jn Jessenius pochdzal zo starobylho turianskeho zemianskeho rodu, aj ke sa narodil vposkom Vroclave, kam jeho otec Baltazr uiel pred Turkami. Rod Jesenskch bol v Turci vemi znmy, viacer jeho lenovia zastvali dleit rady a mali achtick vsady. No najslvnejm z nich sa stal Jn Jessenius.

Zkladn koly vychodil vrodnom meste, odkia iiel tudova na artistick fakultu do Wittembergu, potom prestpil do Lipska, kde sa venoval medicne afilozofii. U doma si osvojil princpy nemeckho protestantskho humanizmu, humanistickej arenesannej kultry atmto mylienkam zostal vern cel ivot. Najvmi ho zaujala lekrska veda, oktorej napsal, e ?je najskvelejia zo vetkch vied aumen, riadi kormidlo verejnho blahobytu, brni ivot anaprva pokoden?. Medicne sa chcel venova skutone splnou vnosou, preto po absolvovan bakalrskeho tdia prestpil na univerzitu do talianskej Padovy, ktor bola vychren vubou anatmie. Jn Jessenius tam roku 1591 spene ukonil trojron tdium obhajobou dizertanej prce zfilozofie Onroku na odpor proti tyranom.

Po skonen tdia sa vrtil do rodnho mesta, kde nejak as pracoval ako lekr. Presveden avene nepokojn humanista vak doma dlho nevydral aodiiel do Dran, kde bol taktie lekrom. Prca ho bavila, ale vedeck drha mu bola bliia, preto sa oskoro presahoval do Wittembergu ana univerzite, kde predtm tudoval, zaal vies katedru chirurgie aanatmie. Po celom Nemecku sa preslvil prednkami, odbornmi prcami apitvami, ktor poda neho dvali zklady tdiu medicny. No najvia slva ho iba akala?

Na prelome storoia ? roku 1600 ? Jn Jessenius zavtal do Prahy apriamo na ndvor kolgia vykonal verejn pitvu popravenho zloinca, ktor opsal vo vedeckom diele Anatomiae Pragae (Prask pitva). Jessenius opsal zloenie udskho tela, uloenie jednotlivch orgnov, m prekonal svojich predchodcov. Vznamn s ijeho alie lekrske prce: okrvi De sanguine aokostiach De ossibus tractatus.

Vo svojich filozofickch dielach nezaprel Jessenius zmanie vintencich renesannej prrodnej filozofie asvetonzoru lutherovskej reformcie, navye ovplyvnen praktickmi lekrsko-prrodnmi poznatkami asksenosami. Zaoberal sa naprklad nesmrtenosou due, priom vychdzal zAristotela azBiblie. Duu pokladal za podstatn, osobitne existujcu nemenn formu, ktor nepotrebuje na poznvanie prin ainkov nijak fyzick orgn. Vdiele Zoroaster ? nov krtka apravdiv filozofia ovesmre ? reprodukoval filozofiu ferrarskho profesora Patrizziho, sktorm sa zoznmil poas tdia vTaliansku. Poda neho poiatkom vetkho bytia je jedna nestvoren veobsahujca podstata, ktor vyarovanm vytvra zo seba stvoren bytie. Jeho filozofick zmanie mono pozorova aj vbiologickom diele De generationis et vitae humanae periodis (Operidach udskho rodu aivota). Jessenius psal prleitostne ibsne, ktor vyli vinou vzbierkach inch autorov.

Chr ovzdelanom lekrovi sa doniesol zPrahy a na cisrsky dvor adruh ivotn tba sa Jesseniovi zaala plni. Ke bol na korunovcii cisra Mateja II., mono ani netuil, e onejak as sa stane jeho dvornm lekrom. No stalo sa, aj ke nie nadlho, pretoe jeho predstavy sa nenaplnili azakrtko sa dobrovone tohto postu vzdal. Potom sa natrvalo usadil vPrahe, prednal na Karlovej univerzite aod roku 1597 bol jej rektorom. Zd sa, e bol spokojn, ve sa celou duou venoval svojej milovanej medicne, ale zlkala ho politika ? osudn volanie, ktor ho stlo ivot?

VPrahe il ulm spoloenskm ivotom, obnovil priatestv sastronmami Tychom de Brahe aKeplerom anadviazal inov kontakty svznamnmi osobnosami eskch protestantskch stavov. Na univerzite sa stretval sprofesormi pvodom zo Slovenska, naprklad sVavrincom Benediktom zNedoier i sPetrom Fradeliusom zBanskej tiavnice. Jn Jessenius sa zanietene zapojil do odboja eskch stavov proti absolutistickej vlde Habsburgovcov. Roku 1618 ich menom napsal list uhorskmu snemu vBratislave, aby nevolil Ferdinanda za uhorskho kra, ale aby vystpili proti nemu za obmedzovanie slobody anboenstva. Ke sa osobne doadoval odpovede, zatkli ho auvznili. Roku 1620 navtvil Slovensko znovu, vBanskej Bystrici rokoval sGabrielom Betlenom ovojenskej pomoci eskm stavom. Prefkan Betlen vylkal od neho peniaze, ale sbenej pomoci sa vechch nedokali. Apolitick mlyn mlel alej? Po prehratej bitke na Bielej hore aobsaden Prahy cisrskymi vojskami Jna Jessenia medzi prvmi uvznili aspolu salmi dvadsiatimi iestimi eskmi pnmi odsdili na smr. Poprava sa konala potupnm spsobom na Staromestskom nmest vPrahe. Viacer spisovatelia opsali tto udalos, ai si u vo svojich dielach nieo domysleli alebo nie, nemen to na skutonosti, e to bolo zaiste krut divadlo. Odsdenm vytrhli jazyk, sali ich apotom roztvrtili.

Tak 21. jna 1621 skonil vek humanista, lekr svetovho mena, natrvalo zapsan do povedomia nielen lekrskych odbornkov, ale vetkch kultrnych ud vEurpe.

JOZEF LEIKERT

 


Kontakt

Instytut Sowacki

ul. Krzywe Koo 12/14a

00 270 Warszawa, PL

tel. +48 22 635 77 74

fax +48 22 635 76 12

Godziny otwarcia:

poniedziaek-pitek 9:00 - 17:00

instytut@instytutslowacki.pl

Mapa dojazdu

slovake.eu

Agencja Metal Mundus




Stworzone przez Avalanche wyłącznie przy użyciu Wolnego Oprogramowania.